BORELIÓZA

Celým názvom lymská borelióza je infekčné ochorenie zvierat a človeka, ktoré je prenášané krv cicajúcim hmyzom (blchy, komáre), obzvlášť kliešťami.

Boreliózu spôsobujú spirochéty Borrelia burgdorferi, B. garinii a B. afzelii. Tieto baktérie , ako je už vyššie spomenuté, sú prenášané krv cicajúcim hmyzom, najčastejšie kliešťom Ixodes ricinus. Borrelie sa v kliešťovi zvyčajne nachádzajú v bunkách a medzibunkových priestoroch čreva. Po prisatí na hostiteľa sa množia a presúvajú do slinných žliaz a následne spolu s vylučovanými slinami, pri saní krvi, prechádzajú do organizmu hostiteľa. Uvádza sa, že na množenie baktérií a následnú infekciu hostiteľa je potrebných 24 – 48 hodín.

Borelióza sa u zvierat prejavuje najčastejšie akútnym zápalom kĺbov, pri ktorom možno spozorovať náhle krívanie, bolestivosť a opuch kĺbov. Sprievodnými príznakmi sú tiež horúčka, apatia, nechutenstvo.

Borélie však môžu postihnúť aj iné orgány, ako napríklad srdce, obličky a nervový systém (prejavy agresivity, kŕče, zmeny v správaní).

Často chýba opuch a sčervenanie kože v okolí miesta, kde bol kliešť prisatý, preto sa ochorenie zisťuje až po objavení sa klinických príznakov. U mačiek však môže ochorenie prebiehať bez klinických príznakov, teda môžu pôsobiť ako nosiči nákazy.

Ako bolo vyššie spomínané, Borelióza je zoonóznym ochorením, kde je možný prenos zo zvierat na človeka prostredníctvom vektora, v tomto prípade ide o krv cicajúci hmyz. K nakazeniu dochádza obdobne ako u zvierat.

Diagnóza

Diagnóza lymskej boreliózy sa stanovuje na základe súhrnu prejavov klinických známok ochorenia, vylúčenia iných chorôb, príslušných laboratórnych testov (protilátky, biochemické výsledky), reakcie na liečbu antibiotikami a zistenia expozície psa k možnej infekcii spirochétami (prítomnosť v lokalite s výskytom kliešťov). Za veľmi dôležité sa považuje testovanie protilátok, nakoľko ich zistenie môže byť dôkazom o prítomnosti patogéna aj u psov nejaviacich zjavné známky ochorenia. Odkrytie boreliovej nákazy u psa je dôležité nielen vzhľadom na jeho terapiu, ale aj preto, že spoľahlivo ukazuje na prítomnosť patogéna v skúmanej oblasti.

Najvhodnejším objektom pre tieto testy sú túlavé psi. Sú kliešťami prenášanej nákaze najviac vystavené, pretože kliešte , ktoré ich napádajú, nik neodstraňuje, a tým sa u nich zvyšuje možnosť prenosu borélií z kliešťov.  

Liečba

Liečba lymskej boreliózy u psov sa začína až po objavení sa klinických známok ochorenia. Podávajú sa širokospektrálne antibiotiká.
  
Prevencia

  1. Terénu, kde sa kliešte vyskytujú, sa treba vyhýbať.
  2. Po návrate z prírody psa ihneď očistiť od kliešťov. Neprichytené kliešte vyčesať, cicajúce odstrániť, najlepšie pinzetou vykývaním do strán a priamym ťahom.
  3. Používať špeciálny protikliešťový golier.
  4. Vysekať kríky a vykosiť trávu pri dome, kde sa pes najviac zdržiava (urobiť areál nehostinným pre kliešte a ich hostiteľov, napr. hlodavcov).
  5. Ošetriť takéto lokality repelentami, insekticídami.
  6. Psy prichádzajúce stále do styku s kliešťami očkovať vakcínou proti psej borelióze. Odporúča sa očkovať zdravé psy 2-krát v 2 – 3 – týždennom intervale.. Ďalej sa odporúča psy revakcínovať raz do roka jednou dávkou.

Medzi ďalšími preventívnymi opatreniami, ktoré treba spomenúť, sú tiež antiparazitárne prípravky typu SPOT ON, antiparazitárne obojky, rôzne spreje, ktoré však nemajú účinnosť počas celej sezóny. Vakcinácia je teda najspoľahlivejšia ochrana proti Lymskej Borelióze, ktorú možno posilniť antiparazitárnymi prípravkami.

BABEZIÓZA

Babezióza je ochorenie, ktoré vyvoláva jednobunkový parazit Babesia canis alebo Babesia gibsoni. Je špecifická najmä pre psy.Tento parazit napadá červené krvinky a spôsobuje ich rozklad, vyvíja sa akútna chudokrvnosť (anémia).

Prenášačom je kliešť rodu Dermacentor, ktorý sa pôvodne vyskytoval v južných častiach Slovenska, ale postupne, so zvyšujúcou sa teplotou, nie je zriedkavý záchyt aj v severnejších oblastiach krajiny.

Parazit prechádza pri nasatí zo slinných žľiaz samičky kliešťa do krvi psa.

Príznaky

Prvými príznakmi sú vysoká horúčka, nechutenstvo, malátnosť; charakteristické je zafarbenie moču do hneda. Ochorenie môže byť sprevádzané zápalmi v dutine ústnej, zápalmi tráviaceho traktu, dušnosťou, bolestivosťou svalov, poruchami pohybu, až záchvatmi. Pri neliečení často dochádza k úhynu.

Terapiu je nutné začať čo najskôr, preto neváhajte vyhľadať veterinára pri objavení sa prvých príznakov.

Prevencia

V prvom rade používať prípravky proti napadnutiu kliešťami vo forme tzv. spot-on prípravkov (nakvapkanie na kožu) alebo obojkov. Doba účinnosti sa podľa druhu prípravku pohybuje od niekoľkých týždňov po niekoľko mesiacov.

Na Slovensku je dostupná aj vakcína proti babezióze, ktorá sa môže podávať od 6. mesiaca veku.

LEPTOSPIRÓZA

Ochorenie vyvolávané baktériami z rodu Leptospira. Prenáša sa močom hlodavcov, ktorý kontaminuje vodu, alebo krmivo. Dokonca k infekcii stačí kontakt infikovaného materiálu so sliznicami, alebo kožou, keďže Leptospiry majú schopnosť aktívne prenikať cez sliznice a narušenú kožnú bariéru. Pozor, infikovať sa môže aj človek. Najväčšie riziko hrozí pri kontakte s močom, alebo kontaminovanou srsťou pri starostlivosti o svojho infikovaného psíka.

Príznaky ochorenia 

Ochorenie spôsobuje zlyhanie obličiek, alebo pečene a prejavuje sa horúčkou, nechutenstvom, bolesťou kĺbov a svalov, zvracaním, hnačkou, červeno sfarbeným močom, alebo žltačkou. Bez liečby je ochorenie potenciálne smrteľné a aj navzdory liečbe môže dôjsť k smrti, alebo trvalým následkom.

Očkovanie

Vakcíny navodzujú imunitu s účinnosťou do 70% a táto trvá len po dobu 3-12 mesiacov. Pri očkovaní tohto ochorenia je vhodné uplatniť individuálny prístup ku konkrétnemu jedincovi s rôznym rizikom infekcie a postup vakcinácie konzultovať s veterinárnym lekárom.

PARVOVIRÓZA

Je to vysoko infekčné ochorenie psov spôsobené vírusom s názvom psí Parvovírus 2, ktorý sa hojne vyskytuje na území SR. Vírus sa vylučuje z infikovaného organizmu trusom a k nakazeniu ďalšieho jedinca dochádza prijatím krmiva kontaminovaného trusom, olizovaním predmetov, srsti, ale aj prostredia, ktoré boli potriesnené infikovaným trusom. Treba poznamenať ,že Parvovírus je extrémne odolný voči vysokým aj nízkym teplotám a môže prežívať v truse až 1 rok. Doba od kontaktu s nakazeným zvieraťom po príznaky pochorenia je 3-10 dní.

Príznaky

Ochorenie sa prejavuje apatiou, nechutenstvom, vracaním, hnačkou ,bolesťou brucha, horúčkou. Úmrtnosť u neliečených jedincoch je až 90%. Smrť prichádza väčšinou 2.-4. deň ochorenia. Vnímavé sú hlavne šteňatá každého veku, ktoré neprijali protilátky proti parvoviróze kolostrom. Psíkovia ktorí sa po narodení napili kolostra by mali byť v prvých týždňoch života do určitej miery chránení. Ďalšou rizikovou skupinou sú šteňatá vo veku 8-12 týždňov, ktoré síce mali isté množstvo materských protilátok, ale v tomto veku dochádza k ich poklesu na takú úroveň, že neposkytujú ochrannú imunitu a zároveň naštartované očkovanie ešte nie je kompletné a neposkytuje ochranu. Samozrejme aj dospelé, neočkované psi môžu ochorieť, ale stane sa tak len u asi 20% infikovaných psov. Je viac možností a schém ako zabezpečiť imunitu u rôznych šteniat, z rôzneho prostredia a nákazovej situácie. Optimálny postup očkovania konkrétneho šteniatka odporučí veterinárny lekár. Pozitívnou informáciou je, že správne prevedené, ukončené očkovanie chráni psa takmer na 100%.

Prevencia

Je možné začať očkovať atenuovanou(živou) vakcínou už v 6.týždňoch veku a skončiť vo veku 10týždňov, táto skorá vakcinácia sa preferuje z dôvodu včasnej socializácie, teda ak šteniatko má byť čím skôr zaradené do kolektívu. Ak je možné zaistiť pobyt v neinfikovanom, bezpečnom prostredí , podľa najnovších štúdií sa odporúča začať očkovanie vo veku 8-9 týždňov, pokračovať injekciami každé 3-4 týždne až do veku 14-16 týždňov.

KOTERCOVÝ KAŠEL

Psincový kašeľ (infekčná laryngotracheitída psov) je akútne, vysoko infekčné onemocnenie psov. Na jeho vzniku sa väčšinou podieľa niekoľko pôvodcov, z ktorých najčastejším je vírus parainfluenzy (chrípky psov), ďalším je psí adenovírus a bordetella, ktorá však napáda väčšinou organizmus už zasiahnutý vírusom parainfluenzy. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým mladých psov, ustajnených vo väčšom počte, odtiaľ teda prívlastok „psincový, kotercový“.

Toto onemocnenie je prenosné vdýchnutím a postihuje hrtan, priedušnice a priedušky. Dochádza k nemu pri kontakte medzi psami. Inkubačná doba je 2-9 dní.

Príznaky

Pokiaľ je organizmus psa napadnutý len vírom parainfluenzy, onemocnenie spravidla nemá vážnejší priebeh, rovnako je tomu aj pri nákaze adenovírom. Pokiaľ je organizmus psa napadnutý oboma vírusmi, príznaky onemocnenia pretrvávajú asi týždeň. Hlavným príznakom infekcie je záchvatovitý kašeľ, ktorý môže mať rôznu intenzitu a frekvenciu. Kašeľ môže sprevádzať zvýšená sekrécia hlienu. Úporný kašeľ, pri ktorom je vylučovaný hlien môže byť majiteľom považovaný za zvracanie alebo pokus psa vydáviť z krku cudzie teleso. Ďalším príznakom môže byť výtok z nosa a očí, poprípade zvýšená teplota. Pes však normálne prijíma potravu a je stále vitálny. Ťažší priebeh onemocnenia, kedy je organizmus napadnutý ako vírom parainfluenzy a adenovírom, tak bordetellou, sa prejavuje horúčkou, apatiou a výraznejším postihnutím dolných ciest dýchacích. V týchto prípadoch pretrvávajú príznaky priemerne asi 18 dní. Ťažší priebeh nemoci je pozorovaný u psov, ktoré sú postihnuté niektorým z chronických onemocnení dýchacích ciest (napr. tracheálny kolaps u malých plemien) a u nevakcinovaných psov a šteniat.

Liečba

Vhodná je návšteva veterinárneho lekára, ktorý vyšetrením diagnostikuje a navrhne postup liečenia. Robí sa hematologické a bakteriálne vyšetrenie a röntgen hrudníka. Vo väčšine prípadov odoznieva nemoc sama behom 7 – 10 dní, ale u neliečených prípadov môže kašeľ pretrvávať aj niekoľko týždňov. Súčasťou liečby je fyzický kľud a vyhýbanie sa vplyvom, ktoré záchvaty kašľa vyvolávajú. Odporúča sa dostatočný prísun tekutín a zvlhčovanie vzduchu pre ľahšie uvoľnenie hlienu. Pokiaľ pes nemá teplotu a onemocnenie sa prejavuje len úporným kašľom, môžu byť podávané v minimálnej miere a pod dohľadom veterinárneho lekára lieky proti kašľu. Pri ťažšom priebehu nemoci, kedy je organizmus zasiahnutý bakteriálnou infekciou spočíva liečba v podávaní antibiotík.

Prevencia

Účinnou prevenciou je vakcinácia.

Očkovanie sa robí u šteniat po treťom mesiaci života, formou dvoch dávok s odstupom dvoch až štyroch týždňov, s preočkovaním raz za rok. Veterinár musí upozorniť chovateľa na možnosť ľahkej formy onemocnenia i u vakcinovaných psov. Spoľahlivou ochranou je vakcinácia. Je možné očkovať šteniatka od 12 týždňov veku. Druhá dávka vakcíny sa podáva o 2 – 3 týždne. Doživotnú ochranu zabezpečuje každoročná revakcinácia.